Silná dvojica: Chioská masticha a Saccharomyces boulardii

Kombinácia mastichy – živice stromov Pistacia lentiscus z gréckeho ostrova Chios s prírodnými antibiotickými vlastnosťami a probiotickej kvasinky Saccharomyces boulardii môže predstavovať nový prístup k prírodnej liečbe gastrointestinálnych ochorení.

Spájanie protikladov?

O skutočnosti, že súbežne s užívaním antibiotík je veľmi vhodné dopĺňať i probiotiká, vedia lekári i pacienti už dávno. Pre správne fungovanie organizmu je rovnováha črevnej mikroflóry dôležitá a jej oslabenie je známym nežiadúcim účinkom antibiotickej liečby.
Skombinovať účinok probiotika na báze laktobacilov a antibiotika, hoci aj prírodného typu, medzi aké masticha patrí, nie je možné z pochopiteľných príčin: účinky oboch zložiek by pôsobili proti sebe a celkový efekt liečby by sa znegoval. Užívanie spomínaných preparátov súčasne si preto vyžaduje časový odstup niekoľkých hodín a môže spôsobovať nepohodlie nielen pri načasovaní dávkovania preparátov, ale i skomplikovať jeho harmonogram. Dlhodobé užívanie Chioskej mastichy môže napriek všetkým pozitívam pri liečbe helikobaktera a ďalších gastrointestinálnych ochorení oslabovať črevnú mikroflóru. Spojením mastichy a kvasinky Saccharomyces boulardii vzniká zaujímavá a súčasne účinná kombinácia prírodného antibiotika s probiotikom takého typu, na aký antibiotické účinky mastichy nemajú vplyv. Prednosťou tohto spojenia je nielen jednoduché dávkovanie, ale i komplexnejší prístup k liečbe.

Príbehy z opačných koncov

Kým o Chioskej mastiche a jej obľube v tradičnej medicíne vieme dávno, kvasinka Saccharomyces boulardii je v našich končinách známa len necelé storočie a využívaná ešte kratšie. 

Mastichu, drobivú číru žltkastú živicu, ktorá žuvaním opäť zmäkne a stáva sa homogénnou bielou hmotou, spomína vo svojich dielach ako dobrú prevenciu zažívacích problémov už zakladateľ medicíny ako vedného odboru – Hippokrates. Veľmi cenená bola počas čias osmanskej nadvlády, kedy sa používala najmä na zlepšenie dychu i proti infekciám v ústnej dutine a zubným kazom.

Antimikrobiálne vlastnosti chioskej mastichy sa v tomto smere neskôr podarilo vedecky podložiť. Napríklad v práci tureckých autorov Aksoya, Durana, Torogluho a Koksala boli prezentované výsledky účinkov žuvania mastichy na množstvo baktérie Streptococcus mutans, ktorá má spojitosť so vznikom zubného kazu, v slinách. Zistilo sa, že k poklesu množstva baktérií dochádza už po štvrťhodine žuvania, pričom po takmer dvojhodinovom žuvaní mastichy možno hovoriť o značnom úbytku. (odkaz na vedeckú štúdiu)

Baktericídny efekt mastichy na Helicobacter pylori opísal po prvýkrát Huwez a kolektív, v laboratórnej štúdii Maroneho s kolektívom bola popísaná eradikácia patogénu (ničenie, vyhubenie choroboplodného organizmu) na úrovni päťdesiatich až deväťdesiatich percent v závislosti od koncentrácie preparátu (125 až 500 μg/mL). Na základe štúdií in vivo (v živom organizme) možno v niektorých prípadoch hovoriť o významnom znížení kolonizácie helikobakterom, významnosť pôsobenia mastichy je v nich však nižšia ako bola pri pokusoch in vitro (v laboratórnych podmienkach – v skúmavke). Podľa štúdie Dabosa s kolektívom bolo odstránenie helikobaktera dosiahnuté v čosi viac ako tretine prípadov. (zdroj)

Saccharomyces boulardii náhodne objavil a izoloval v dvadsiatych rokoch minulého tisícročia francúzsky vedec Henri Boulard z plodov dvojslivky čínskej (liči) a mangostany lahodnej v juhovýchodnej Ázii. Boulard pozoroval, že domáci obyvatelia pijú čaj pripravený z vonkajšej šupky týchto druhov ovocia ako liek proti cholere. Následne sa mu podarilo extrahovať kvasinku Saccharomyces boulardii, ktorá dnes nesie jeho meno. Tej sa zvýšená pozornosť dostáva najmä v posledných rokoch a v lyofilizovanej forme (sušená vákuovým vymrazovaním) sa stáva populárnym probiotickým doplnkom viacerých terapií predovšetkým pri žalúdočno-črevných ťažkostiach.

Saccharomyces: lepšie vyhliadky v terapii

Čokoľvek dokáže zvýšiť efektivitu liečby a pravdepodobná eradikácia patogénu z tela hostiteľa má z medicínskeho hľadiska pridanú hodnotu. Z dostupných štúdií zosumarizovaných Szajewskou, Horvathom a Piwowarczykom v zborníku Alimentary Pharmacology and Therapeutics vyplýva, že užívanie Saccharomyces boulardii súčasne so štandardnou antibiotickou liečbou Helicobactera pylori znižuje riziko antibiotikami vyvolanej hnačky zo 17% na necelých 7%. (zdroj)

Účinok terapie je v prípade jej doplnenia o Saccharomyces boulardii taktiež vyšší – uvádza sa na úrovni 80% v porovnaní s približne 70% bez pridania Saccharomyces boulardii. Zjavne teda ide o vhodný doplnok, ktorý navyše eliminuje vedľajšie účinky liečby. Zodpovedných za prínos v likvidovaní helikobaktera je pravdepodobne niekoľko faktorov: vzájomné prienikanie s účinkami bakteriálnych toxínov ako i s uchytávaním baktérií samotných, priaznivý vplyv na črevnú mikroflóru a rovnováhu v množstve mastných kyselín. Predpokladá sa i stimulácia a zmeny imunitnej odpovede práve vďaka prítomnosti Saccharomyces boulardii.

 Hoci spomínané údaje platia pre kombináciu Saccharomyces boulardii s tradičnou liečbou prvej línie, ktorou je kombinácia inhibítorov protónovej pumpy – liečiv potláčajúcich tvorbu žalúdočnej kyseliny a niekoľkých antibiotík (najčastejšie makrolidu a beta-laktámového antibiotika), je vysoko pravdepodobné, že súčinnosť možno rovnako očakávať u dvojice chioská masticha a saccharomyces.

Účinok látok obsiahnutých v mastiche voči helikobakteru bol preukázaný vo viacerých štúdiách publikovaných v odborných periodikách ako The New England Journal of Medicine, či na vedeckom portáli Science direct. Úroveň eradikácie patogénu síce bola o niečo nižšia ako u štandardnej antibiotickej liečby, ide však o terapiu šetrnejšiu k organizmu a najmä v prípade rezistentných (odolných) kmeňov môže byť vhodnou alternatívou. Podľa laboratórnych testov látky obsiahnuté v chioskej mastiche nemajú vplyv na prežívanie Saccharomyces boulardii, z čoho vyplýva, že ich synergický efekt môže byť prínosom pri súčasnom dávkovaní v jednom liečive. Tieto dve látky sa spájajú v kapsuliach Masticha Active. 

 

Použité zdroje:

1. Aksoy A, Duran N, Toroglu S, Koksal F.: Short-term effect of mastic gum on salivary concentrations of cariogenic bacteria in orthodontic patients.
   https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17029554
2. H. Szajewska, A. Horvath, A. Piwowarczyk: Meta‐analysis: the effects of Saccharomyces boulardiisupplementation on Helicobacter pylori eradication rates and side effects during treatment.

   https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.1365-2036.2010.04457.x

3. 2. Huwez FU, Thirlwell D, Cockayne A, Ala’Aldeen DA.: Mastic gum kills Helicobacter pylori.
   https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9874617

---